"[1] www...." Google Chrome poslusne hlasil kazdu novu spravu od teba.
Reci o sexe su pre mladych chalanov, ako si ty typicke. Trvalo to sice hodnu chvilu, no zacal si prechadzat na uplne ine temy. Casom si si vypytal pristup na facebook ci skype. Pridal som si ta vsade kde sa dalo.
Navzajom sme si presmejdili fotky a vysmievali sa zo seba. Rozpravali sme sa cez skype, navzajom sledovali svoje tvare, pohyby, usmevy, emocie. Vzdy si bol netrpezlivy, kedy uz mi mozes zavolat, aby si ma mohol pocut. A rozpravali sme sa o vsetkom. Hovoril si mi o sebe, svojej izbe, svojej praci, o skole. Prezradil si mi, ze si sa este nikdy nebozkaval, nie to este nieco viac.
Jedine, co nas neustale prerusovalo, bolo oznamenie novej spravy na tvojom konte. Vraj sa nemam bat, je to len kamarat. Kamarat, ktory ma oproti mne tu vyhodu, ze nie je 500 km od teba a zrejme ta spozna skor ako ja.
Napriek tomu, ze som ta nazivo nikdy nestretol, citil som sa s tebou aspon v tom nasom on-line svete uzasne. Konecne som nasiel niekoho, kto ma pochopi, kto ma vypocuje. Chcel som si ta udrzat.
Povedal si mi, co ti na mne vadi a ja som zacal pracovat na odstraneni chyb, o com ani nevies.
Teraz sa vsak uz snazit nemusim. Posledne dva dni si bol voci mne uz odmerany a ja som tusil co sa deje.
Preto si ma dnes tym tvojim "Mam zlu spravu" vobec neprekvapil. Hned som vedel ze sa to netyka mna a teba, ale ze sa to tyka nas, resp. teba a tvojho noveho priatela.
Nema kazdy take stastie ze zije v rovnakom meste.
Vravis, ze sa chces stale stretnut, no ja netusim ci chcem.
Vravis, ze nemam byt sklamany, no sam vies ze si sklamal.
Vravis, ze nemam byt smutny, no chybas mi.
Chyba mi ten pocit, ze pridem vecer domov a uvidim ta, budem ta pocut, budeme sa rozpravat...
