Ľudia nám pomáhajú, lebo sme hlúpi, v núdzi, zraniteľní

Autor: František Horínek | 17.12.2010 o 19:58 | (upravené 17.12.2010 o 20:28) Karma článku: 4,90 | Prečítané:  1095x

Kedysi dávno som cestoval IC-čkom zo Žiliny do Bratislavy. Vlak bol plný ľudí. V dave som našiel svoje vytúžené miesto, turistický batoh som si vyložil nad sedadlo. Pána, ktorý sedel na mieste pri uličke, som požiadal, aby na chvíľočku pauzol svoj film na notebooku a nechal ma prejsť na miesto pri okne, ktoré mi svietilo na miestenke. Zhruba uprostred cesty som dostal hlad a pobral som sa do reštauračného vozňa. Keď som prišiel na koniec vlaku, zistil som, že je úplne narvaný a začal som cestu späť. V tom okamžiku som zistil, že si nepamätám, v ktorom vozni sedím, nie to ešte číslo sedadla. Hľadal som pána s notebookom. Pomaly som sa presúval od reštauračného vozňa k lokomotíve a spať. Prešiel som celý vlak asi dva razy, ked ma ktosi poklepal po ramene a povedal: "Tuto, mladý pán." A tak mi môj spolusediaci pomohol nájsť miesto. Pomáhajú nám cudzí ľudia len kvôli našej hlúposti?

Každý z nás má obdobie, kedy sa mu nedarí a keď sa mu zíde cudzia pomoc. Niekto potrebuje ráno pomôcť vstať, niekto odniesť nákup. Iný chce zas utešiť po neúspešnom vzťahu, či vyriešiť problém s počítačom.

Navonok tieto problémy spolu vôbec nesúvisia. Avšak majú niečo spoločné. Pomoc. Na to aby nám niekto pomohol potrebuje mať dovôd.

V podstate môžeme pri pomoci rozlišovať zrejme tri typy ľudí:

 

  • tých, ktorí nám pomôžu,
  • tých ktorým sme ľahostajní a
  • tých, ktorí nám priťažia

 

Ak vynecháme ľudí, ktorým sme ľahostajní, nakoľko tí sú buď emocionálne zaostalí alebo príliš vyzretí, zostanú nám dve skupiny.

Podľa mňa  by sa príčina obocho správaní dala jednoducho popísať na príslušnosti k pohlaviu.

V podstate si myslím, že ženy sú všeobecne zamerané na emócie. Majú zrejme viac vyvinutú "emocionálnu" časť mozgu, resp. tú komunikatívnu. Preto, ak nás vidia trápiť sa s niečím, záleží aj na ich momentálnom psychickom rozpoložení, či nám pomôžu, alebo nie.

Ak nám nejaká žena pomôže, zrejme to znamená, že má dobrú náladu, perióda je ďaleko, skrátka, všetko je fajn. Začne s nami súcitiť a máme vyhrané. Ženský súcit je najväčšia slabosť nežného pohlavia. Dokáže sa prejaviť takmer okamžite a nekontrolovateľne v akejkoľvek situácii. (Správny muž to vie proti nim zneužiť).

Často krát žena s niečím pomôže len preto, lebo s obeťou súcití. Koniec koncov, prečo ženy perú, varia, upratujú, ...? Lebo súcitia s ich mužmi a nechcú aby boli hladní, špinaví, v neporiadku... Okrem toho, že nechcú byť ohovárané a nenávidené.

Ak nám nejaká dievčina, či žena s našim problémom nepomôže, zrejme má náladu pod psa. Necíti potrebu zdielať cudzie pocity, bráni sa im a hľadá riešenie na svoje vlastné problémy.

Ak nám však slečna robí pri našich problémoch naprieky, má veľmi zlú náladu a využije prvého obetného baránka, na ktorého môže zhodiť svoje bremeno a aspoň po emocionálnej stránke sa zbaviť svojho problému.

 

Muži sú pri pomoci úplne iná katogória. Ak sa spýtate akejkoľvek ženy, čo považuje za najhoršiu mužskú vlastnosť, pravdepodobne Vám odpovie, že jeho Ego. Ego, s veľkým E, je pre mnohých mužov ich jediným bohom, ich jediným pánom a riadi celý ich život.

Muž je od prírody lovec, preto musí byť najlepší, najsilnejší, najrýchlejší vo všetkom, čo v živote robí.

Ak muž pomôže niekomu s problémom (a nie je to krásna slečna/pani), ženie ho do toho jeho Ego. Ukázať, že je lepší a daný problém dokáže hravo vyriešiť.

Ak muž nepomôže niekomu s problémom, ba naopak, obeti sa posmieva, či inak zväčšuje problém, prejavuje sa jeho Ego opäť v snahe posunúť slabšieho súpera čo najnižšie v potravinovom reťazci Ega.

Vo väčšine prípadov záleži na povahe daného jedinca, málokedy sa odvíja od pocitov, kedže mužská schopnosť cítiť pocit, je podľa mňa značne obmedzená.

 

Zvláštnu kategóriu pomoci zastáva "pomoc hlupákovi".

Skrátka je z toho krásne vtipná príhoda, ktorou sa môžeme pochváliť v krčme, dámy pri klebetení.

 

Tento blog je názorom autora a nie je podložený vedeckým výskumom :o)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA TKAČENKA

Tri mýty o brexite

Briti už si hrozienka vyberať nebudú.


Už ste čítali?